A svojrázna. Predseda vlády najskôr upozornil svojho predchodcu, že dohľad nad verejným obstarávaním má Úrad pre verejné obstarávanie, v čele ktorého je nominant opozičnej SMK. A potom mu ponúkol dohodu na prijatí ústavného zákona o vyšetrovacích právomociach parlamentu.
Podľa vysvetlenia premiéra Fica by boli jeho vyšetrovacie orgány „obdarené niektorými právomocami orgánov činných v trestnom konaní“ a mali by, samozrejme, za účasti opozície, možnosť efektívne prešetrovať akékoľvek prípady netransparentnosti v prípadoch širokého verejného záujmu. Je to skvelá správa v tom, že presne vystihuje situáciu – opozičná strana hovorí o kontrole, vládna o vyšetrovaní. Jeden o voze, druhý o koze. Snaha vyrobiť v parlamente vyšetrovací orgán, nie je žiadne nóvum. V novodobých dejinách krajiny sa tak stalo viackrát, najznámejšími zostali dva. Prvým bola komisia na objasnenie príčin krízy ústavného zriadenia SR v roku 1994, ktorú pre rozpor s ústavou zrušil neskôr Ústavný súd. Druhým bol výbor parlamentu pre vyšetrenie veci verejného záujmu, ktorý zrušil v roku 2004 nechtiac prezident Ivan Gašparovič, keď vetoval zákon, ktorý jeho výbor zriadil a poslanci veto neprelomili.
Vyšetrovacie orgány parlamentu nie sú ničím neobvyklým ani v onakvejších demokraciách, ako je slovenská. Podmienkou je, aby boli vytvorené v súlade s ústavou, čo v tomto prípade znamená buď schválenie jej novely, alebo prijatie iného ústavného zákona. V oboch prípadoch je však potrebný súhlas najmenej 90 poslancov.
