vej galoše alebo doškriabanými platňami za korunu ako rojko Jaromír Hanzlík kedysi na začiatku osemdesiatych rokov v poetickom filme Jiřího Menzla a Bohumila Hrabala Slavnosti sněženek.
Slovo „rojko“ podobne ako slovné spojenia „partiová predajňa“, „partiový tovar“, „partiové ceny“ už používame veľmi zriedkavo. Paradoxne kým pri rojkovi sme v jazyku trochu „pritvrdili“ a rojkov označíme skôr výrazom „blázon“, nekvalitnému tovaru sme pridali na jazykovej kráse. Vlastne nepridali, tvárime sa, že nie je.
To, čo nás v jazyku upozorňuje na zlú kvalitu výrobku, sú prívlastky „čínsky“, „ázijský“, „neznačkový“ alebo po anglicky „no-name“ („no-name“ produkty – bez mena, bez značky). O kvalite však tieto prívlastky priamo nič nevypovedajú. Starú známu „partiovú predajňu“ vám už nevyhľadá ani Google, ani Slovenský národný korpus. Všetko je pod jednou strechou a rozhodujúca je diferenciácia nie na základe priamo označenej kvality, ale sezónne, teda časovo určená cena – „výpredajová“, „akciová“, a tak chtiac-nechtiac stávame sa takými „bláznami“ ako spomínaná postava z filmu a maniacky nakupujeme. Nie však tak ako ten Hrabalov rojko – s nemennou pravidelnosťou a so slabosťou pre čosi, čo nik nechce a nepotrebuje, ale nárazovo, v určenom čase, ktorý nám diktuje obchodný reťazec. Áno, aj ja to robím. Najprv sa na začiatku sezóny iba prechádzam medzi regálmi a prevraciam cenovky, kým sa neobjaví magické slovko „akcia“, a mením sa na Hrabalovu postavičku. Sme „cenovo senzitívni“.
