ade ani nešlo.
Je výlučne vecou politických strán, aký si určia program, aké stanovy a ako vykonávajú činnosť. Bdie nad nimi prokuratúra a keď prekročia ústavné medze, môže zakročiť. O ich osude rozhoduje aj spoločnosť, presnejšie, voliči, ktorí strany volia a hlavne veľmi dobre platia. Keď minulý mesiac podpredseda strany Juraj Liška namiesto rokovania parlamentu uprednostnil golf v cudzine, nebolo to nič zvláštne. Poslanci tak zvyknú robiť a to bez rozdielu straníckeho trička. Počas volebného obdobia sa im za to nič nemôže stať, dokonca neprídu ani o plat, ako ukazuje aj prípad Lišku. Po návrate však opäť neudržal emócie na uzde a začal rozprávať o nutnosti výmeny vedenia strany. O tej sa v zákulisí hovorilo už dlho, Liška však narozprával aj to, čo nemal, a tak predčasne vypustil džina z fľaše. Keď nezískal podporu ani len v trenčianskom regióne, došlo mu, čo urobil, a stal sa z neho opäť poslušný partajník.
Bojovú zástavu za výmenu vedenia namiesto neho a Trenčína tak vytiahla Bratislava. Záver je známy, 14 jej predstaviteľov vedenie strany vyobcovalo. Liška príde na rad neskôr, nateraz už nestojí ani za to, aby sa ním vedenie vôbec zaoberalo.
Dzurindovci džina vtlačili späť do fľašky a pre istotu aj zaliali voskom. Nič iné neznamenalo rozhodnutie vedenia o tom, aby sa vnútorné záležitosti strany do rokovania jej vyššieho orgánu nemedializovali. Bratislavskí unionisti varovanie v zápale boja a zháňaní ďalších signatárov vyhlásenia za výmenu vedenia prepočuli. Z ich školáckych vyhlásení v médiách, napríklad tvrdenia, že chcú zmenu, ale sami nevedeli akú, ťažil šéf strany. Ak ich naozaj hneď v úvode rokovania rady vyzval, aby povedali, koho navrhujú na jeho miesto a či s tým navrhnutý aj súhlasí, trafil presne po ich hlavách a pred ostatnými – ešte váhajúcimi – dokonale zosmiešnil. Inými slovami, spád udalostí nasvedčuje to, že réžiu rady držal Dzurinda pevne v rukách a po nej aj réžiu rokovania vedenia strany. Keď rada rozhodla, že prišlo k porušeniu stanov, osud vzbúrencov už bol spečatený. Rýchlo a do čista, tak, ako sa patrí, aby modrá bola modrejšia.
