Vieme aj čítať a máme aj uši, aj trocha pamäti. Máme aj zmysel pre literárnu tradíciu, a tak sa pri príležitosti nášho sviatku rady zaoberáme aj „duchovnejšími“ záležitosťami ako pečením, napríklad našimi prísloviami a porekadlami. Zračí sa v nich vraj ľudová múdrosť aj hodnoty a preferencie národného spoločenstva. No a v nich národná mienka o žene nie je veľmi lichotivá, ako možno vidieť už z obľúbenej ľudovej frázy v nadpise. Tá má ešte vtipnejší variant: „Žena je ako drevená nádoba, ak ju nepobiješ, rozsuší sa.“
Na obnovu pamäti pripomeniem aj ďalšie ľudové múdrosti: „Beda tomu domovi, kde rozkazuje krava volovi“, „Chlap do sveta, žena nech doma sedí“, „Žena je len vecheť oproti mužovi“, „Baba, to je meca bezodná, nikdy nemá dosť“, „Sú to veľké rafiky, tie ženské jazyky“, „Psovi, keď spí, Cigánovi, keď sľubuje, a žene, keď plače, never“. A ešte jedna, taká smutnejšia: „Dobré ženy nemajú ceny.“ Trocha nás môže uspokojovať, že také obrazy ženy sú zrejme dávne, pretože niektorým slovám, napríklad „meca“ (merica), „rafika“ (palica aj ručička na hodinách) už ani nerozumieme.
