ojimi kritikmi, či so svojimi menšinami.
Ako hostiteľská krajina najväčšej športovej udalosti sveta sa chce Peking predviesť v celkom inom svetle. Aby sa zabudlo na popravy, mučenie a prenasledovanie oponentov. Najľudnatejší štát sveta ukáže svoju lepšiu, prívetivejšiu tvár. Pôjde mu o peniaze a o šport, ale v prvom rade o politiku. Chce uznanie sveta v priamom prenose. A tak čínske televízie prinesú naživo úsmevy západných štátnikov, ktorí v minulosti Peking kritizovali, ale teraz sa budú na široko usmievať na otváracom ceremoniály. Aj my sme to zažili. Komunizmus a jeho násilnícky vzťah k športu. Medaila pre športovca znamenala bod pre režim. Iné to nie je ani v prípade Číny, bez ohľadu na to, koľko má obyvateľov a akú výkonnú ekonomiku. Pre Čínu sú olympijské hry vstupenkou medzi demokratické krajiny. A zvyšok sveta by sa mohol prestať tváriť, že o tom nevie. Inak sa nesmie čudovať, že demonštrantov, ktorí budú lemovať trasu olympijskej pochodne, bude pribúdať. Medzi nič nerobením a bojkotom olympiády je stále veľa možností, ako sa k tomu postaviť. Tak, aby mali z olympiády slávnostný pocit aj tí, ktorí sa postavili proti čínskemu režimu. Napríklad začať tlačiť na Čínu, aby pristúpila na dialóg s dalajlámom.
