mníška lúči s mníchmi, hovoria po anglicky, ona ich prežehnáva, všetci sú veselí a vyrovnaní. Aj v ich živote je všetko, ako má byť.
Na konferencii, z ktorej sa vraciam, sa hovorilo o ženách. Hovorili ženy a ženy aj počúvali. Všetko staré známe veci, ktoré sa dlhodobo nemenia k lepšiemu. Preto je stále o čom diskutovať. Konferencia sa konala v Ríme, nuž som si všimla, že vo večnom meste ženy pracujú ako chyžné a muži ako policajti a čašníci. Áno, veľmi povrchný pohľad, ale nevyhnem sa mu. Čašníci obsluhujú modelky, ktoré si hodinu vyberajú jedlo, až si vyberú niečo, čo ani netreba jesť, stačí to vdýchnuť. Názov konferencie bol Európa ženská a pluralitná. A pritom na každom kroku vidno, že Európa nie je ženská. A nie je ani veľmi pluralitná. Iste, pamiatky sú všade iné, aj jedlá sa líšia podľa kraja, zato turisti a turistky, čo fotografujú pamiatky a ochutnávajú jedlá, sa podobajú, ako keby ich jedna globalizácia mala. A ja k nim patrím tiež.
Európa možno aj je ženská – pozri všetky tie modelky a chyžné a čašníčky a ďalšie príčinlivé žienky a dievčatá, vrátane mňa, čo usilovne sedím na konferencii a rozčuľujem sa, že konferencia svet nezmení. A napokon Európa je aj pluralitná - veď takmer všetky tie modelky, mnohé chyžné a nejedna čašníčka sú často cudzinky. Jedny z prestíže, iné z núdze alebo preto, že takú špinavú robotu už nikto nechce robiť.
