ledne k svojej poznámke však dodal, že nepozná vládu, ktorá by na takéto podmienky pristúpila, čím svoju radu západným stratégom urobil asi tak hodnotnú, ako je hodnotný dážď po záplave.
Ruskí generáli majú nepochybne bohaté skúsenosti z Afganistanu, avšak, keď začnú pre Západ veľkoryso splietať nerealizovateľné plány, alebo dokonca radiť k odchodu, je lepšie presadnúť si k susednému stolu. Lebo odchod, a v tom sa západní generáli dokonca zhodujú aj s tými ruskými, by neznamenal nič iné ako občiansku vojnu. Ruskí kolegovia síce veria, že v bratovražedných bojoch by sa násilníci úplne vyšťavili a Západ by sa potom mohol vrátiť a začať Afganistan už za omnoho pokojnejších podmienok zveľaďovať. Azda by to naozaj fungovalo, avšak cynizmus, ktorý sa za týmto plánom skrýva, je spojencom, našťastie zatiaľ cudzí, a tak sa na nadchádzajúcom summite NATO v Bukurešti predsa len musí hovoriť o iných riešeniach.
Na stôl sa určite opäť raz dostane aj bolestná debata o nedostatku vojakov. Už pri februárovom summite sa táto téma po niekoľkýkrát otvorila a takmer rozštiepila alianciu vo dvoje, na bojujúcich a budujúcich vojakov. Generálny sekretár NATO Jaap de Hoop Scheffer ju už teraz hádam opatrnejšie načne a spojencov ušetrí zbytočných výčitiek. Mnohí z rôznych dôvodov nechcú a ani nemôžu posielať ďalších vojakov pod Hindúkuš, a je nie len vyčerpávajúce, ale i nebezpečné stále sa doťahovať, kto pozliepa aspoň nejaký skromný batalión pre Afganistan. Ak potrebujú spojenci na bojové akcie viac vojakov, čo zrejme potrebujú, budú si ich musieť ráznejšie hľadať v domácich radoch.
