Považsko-bystrická kalvária má 11 zastávok a na konci klasicistickú kaplnku sv. Márie Magdalény. Je na zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Patrí medzi tie menej atraktívne pamiatky, no je pekne umiestnená v krajine a rozhodne má genius loci. Mám však obavu, že sa zaradí medzi tie pamiatky, ktoré potichu a nenápadne zmizli z tohto sveta. A nikto si na ne nespomenie.
Kaplnka má prevalené klenby okien, ako aj hlavnú klenbu, čo mi je trošku čudné, lebo klenba toho vydrží veľa. Predpokladal som teda, že tu už prebehla akási rekonštrukcia, ktorá nebola
úspešná, alebo dokonca že niekto klenbu úmyselne zhodil, aby ona nezhodila celú kaplnku. Strecha bola určite obnovovaná, lebo je z hrdzavého plechu (čím nechcem povedať, že ju už z hrdzavého urobili). Neskôr som sa dozvedel, že posledná rekonštrukcia prebehla v roku 1937.
Archív som nemal čas navštíviť a v knihách a na internete som nenašiel o tejto kalvárii takmer nič. Len pár slov a jednu poetickú fotku, ktorá ma viac nahnevala ako potešila. Prečo? Lebo fotograf sa nestaral o osud toho, čo fotí.
Pred kaplnkou stáli dve veľké lipy, ktoré nedávno vyvalila víchrica. Zdá sa, akoby už toto miesto bolo určené na likvidáciu a zabudnutie. Keďže však Považská Bystrica má (zásluhou komunizmu) dokopy tri kultúrne pamiatky, bola by tejto kalvárie naozaj škoda.
V PB novinkách sa stále môžeme dočítať, čo zástupcovia mesta dobré urobili, no nikdy sa nedočítate, čo nerobia, na čo kašlú, prípadne čo pohnojili. Kalvária je len jedným z mnohých miest, o ktoré vôbec nejavia záujem. Prečo? Asi sa tým nezavďačia veľkému počtu obyvateľov. Veď nech sa o to postará niekto iný, napríklad cirkev. Tá však tiež má asi iné starosti. Poznám len dvoch farárov, ktorí by boli schopní a ochotní sa do takejto veci pustiť. No tí majú svoje farnosti ďaleko odtiaľto.
