Čína nerešpektuje základné ľudské práva, prenasleduje, väzní, mučí a zabíja vlastných obyvateľov. Ukazuje sa, že proklamované presvedčenie mnohých členov Medzinárodného olympijského výboru o výraznom zlepšení ľudských práv v tejto krajine v období od pridelenia usporiadania hier po ich začiatok nebolo naivné, ale falošné. Potvrdzujú to aj posledné násilné udalosti v Tibete, ktorý Čína od roku 1950 krvavo okupuje.
Medzi úlohami, ktoré si Medzinárodný olympijský výbor dlhodobo stanovil, je aj podpora ľudskosti a mieru. Nevedno však, akú podobu ľudskosti a mieru mali v prípade pridelenia hier Pekingu na mysli jeho členovia. Televízia BBC World v minulom týždni podrobila britského zástupcu Craiga Reedieho za jeho pročínske hlasovanie kritike. Tá istá televízia vysiela v týchto dňoch sériu dokumentárnych pohľadov do vnútra Číny (Inside China). Sú to zväčša neradostné až deprimujúce pohľady a pri pomyslení, že by Čína mala byť v dohľadnom čase dominujúcou svetovou veľmocou, mi po chrbte behajú zimomriavky.
Olympizmus je životnou filozofiou, ktorá vyzdvihuje a spája do vyváženého celku kvality tela, vôle a mysle, píše sa v druhom odseku Olympijskej charty. V prípade pekinských olympijských hier však myseľ športovcov na rozdiel od ich svalov musí ostať za hranicami. Ak si ju aj napriek zákazu privezú so sebou a použijú ju, môže sa stať, že im už potom nebude umožnené použiť svaly. V prípade, že si myseľ privezú a nepoužijú ju, pomáhajú legitimizovať praktiky režimu, ktorý je za myšlienky na slobodu schopný zabíjať.
