Vysoké školy žijú v ostatných mesiacoch zvýšenou aktivitou, ktorá je vyvolaná blížiacou sa komplexnou akreditáciou. Zamýšľam sa, či komplexná akreditácia nie je zbyrokratizovaná. Prečo? Sedíme a vypisujeme: akú vysokú školu kto skončil; kedy a z akého odboru získal akademický titul; kde všade bol zamestnaný; koľko viedol diplomových a dizertačných prác; najvýznamnejšie vedecké práce a ohlasy na ne; vedecko-výskumné úlohy riešené v ostatných šiestich rokoch. A k tomu ešte xeroxy (ešteže, pri publikáciách aspoň ich obaly) - lebo čo je na papieri, treba doložiť.
Mnohí pracujú na vysokých školách niekoľko desiatok rokov, ale opätovne pripravujú materiály o sebe. Čo povie akreditačnej komisii to, že som PhDr. od roku 1975, alebo, že som CSc. získal v roku 1981 atď. Každoročne podávame prehľady o svojej publikačnej činnosti, vedecko-výskumnej činnosti a iné ďalšie správy, ktoré sa hodnotia na vedeckých radách fakúlt a univerzít. Prečo nie sú tieto materiály relevantné pre viaceré oblasti posudzovania? Teda aj pre akreditáciu?
