hí či Charles Dickens. Mnohí opýtaní (nie je uvedené koľkí) by však zaradili medzi reálne existujúce postavy Sherlocka Holmesa, Robina Hooda a Eleanor Rigbyovú.
Nedramatizoval by som to. Zaujímalo by ma však, ku ktorej spoločenskej vrstve patrí tá štvrtina, ktorá to nemá celkom jasné ohľadom Churchilla a Dickensa. Keby boli robili prieskum medzi Londýnčanmi za Dickensových čias, ktoré poznáme z Dorého rytín či Hogarthových obrazov chudobného, biedneho Londýna, aspoň traja zo štyroch špinavých, nepekných a vyhladovaných ľudí by celkom iste netušili, kto bol Shakespeare. A nečudujem sa ani tomu, že ľudia verili v skutočnú existenciu Holmesa či Robina Hooda; toho prvého preto, lebo existuje celá holmesovská legenda a s tým spojený priemysel, v Londýne možno dokonca navštíviť jeho byt na Baker Street, a toho druhého preto, lebo postava, ktorá inšpirovala legendu o Robinovi Hoodovi, naozaj existovala (jediná vec, ktorá spochybňuje jej existenciu, je to, že v časoch feudálnej ekonomiky sa kradlo bohatým a dávalo chudobným, kým po nastolení trhovej ekonomiky sa kradne chudobným a dáva bohatým). Na druhej strane, aj ja ako dieťa som si myslel, že Buffalo Bill bol vymyslená postava, až kým mi otec neprezradil, že Bill nielen žil, ale on sám ho dokonca na vlastné oči videl, keď prišiel do nášho mesta s cirkusom, on, hrdina divokého západu, takto skončil v mestečkách piemontského vidieka.
