skajú. Napokon, týkajú sa detí a mládeže, ich výchovy, vzdelávania a aktivít vo voľnom čase.
V tomto týždni uzreli svetlo sveta viaceré dokumenty – medzi nimi návrh na ochranu mládeže a Štátny vzdelávací program, ktorý už minister školstva Ján Mikolaj podpísal. Obidva si zaslúžia pozornosť verejnosti a nepochybne ju aj v nasledujúcich týždňoch získajú. Napokon, týkajú sa detí a mládeže, ich výchovy, vzdelávania a aktivít vo voľnom čase.
Po prvý raz tak má spoločnosť možnosť sledovať, čo si o mládeži myslí, čo jej chce zabrániť a čo ponúknuť slovenská sociálna demokracia. Bez hlasov jej predstaviteľov v parlamente a vo vláde sa totiž žiadny lístok naozaj ani len nepohne. Na základe oboch návrhov možno konštatovať, že to ani s deťmi, ani s mládežou nevyzerá veľmi dobre a čakajú ich krušné chvíle.
Návrh zákona o ochrane mládeže predkladajú poslanci všetkých troch koaličných strán spolu s nezávislým Petrom Gaburom. Aby nevznikli žiadne pochybnosti – hneď v jeho preambule uvádzajú, že k predloženiu návrhu ich iniciovalo aj vedomie, že za ochranu pred účinkami škodlivých vplyvov na mládež v rodine a v spoločnosti nesú síce v rozličnej miere, ale spoločnú zodpovednosť rodičia, vychovávatelia, ale aj autority verejnej moci. Zo samotného návrhu potom možno vyčítať, že tú hlavnú zodpovednosť berie na seba posledný z uvedených, teda „autority verejnej moci“. Rodičia, vychovávatelia, ale aj deti a mládež zostávajú úplne bokom. Autorita verejnej moci vie predsa najlepšie, dokonca aj lepšie ako rodičia, čo mládež ešte môže a čo už nie. Premenené na drobné – lepšie to vie aj Pavol Paška, aj Ján Slota, aj Vladimír Mečiar.
