Každodenná realita a neustále povinnosti vytláčajú zo života snívanie. S kamarátom Razdva sme to volali zastavenie. Človek sa zrazu zastaví, upokojí, a až vtedy k nemu začnú prichádzať kadejaké vnemy. Zastavenie sa však nedá ovládať, prichádza samo ako spánok. Bohužiaľ, nie tak často, ale pravdepodobne slúži na to isté: na odpočinok. Niektorí ľudia sa dokážu zastaviť na veľmi dlho. Niekedy až na tak dlho, že sa úplne odvrátia od konania a sú "nečinní ako tma". Iní sa nedokážu zastaviť vôbec, všetko, čo súvisí so zastavením, považujú za zbytočné a jalové. Najlepší model bude pravdepodobne niekde v zlatom strede.
S kamarátom Razdva sme šli z mesta do hôr. Na jar. Stmievalo sa. Zastavili sme sa a vyzuli si topánky. A bosí sme kráčali pomaličky po tráve. Pohybovali sme sa, akoby bol okolo nás olej, pomaličky a mäkko. Samotné kráčanie po lúke sa stalo naším cieľom a keďže sme ho už dosiahli, tak sme sa nemali za čím ponáhľať. To bolo priam ukážkové zastavenie.
Kamarát Razdva je veľmi dynamický a výbušný typ človeka. Ale keď zastane, tak zastane. Sadne si k jazeru a dokáže sedieť bez pohnutia dve hodiny. Keď sa pije, tak sa pije! Keď sa robí, tak sa robí! Keď sa sedí, tak sa sedí!
Ako malý chlapec som vždy ráno po zobudení ešte chvíľu sníval s otvorenými očami. Mal som rôzne predstavy o budúcnosti, ktoré sa mi páčili a boli, samozrejme, úplne nereálne. Dnes na to nie je čas. Okrem toho sa sny spojili s realitou a ich naplnenie vyžaduje množstvo pragmatických úkonov. Teda len ďalšie povinnosti, pre ktoré nie je čas na snívanie.
