Rozhodnutie padlo už dávno pred naším vstupom do Európskej únie. A nemá nič spoločné s ekonomikou. Nemci a Rakúšania, ktorí najviac ťažia z rozšírenia na východ, si vydobyli sedemročnú ochranu pred pracovníkmi z nových členských krajín únie. Susedia s nimi a boja sa masového prílevu lacnej pracovnej sily, nehovoriac o pendleroch, ktorí budú zarábať u nich, ale peniaze budú míňať doma. Ich obavy nepotvrdila jediná domáca či európska štúdia, ani skúsenosti z predchádzajúcich rozšírení o chudobnejšie štáty. Eurokomisia im však vyhovela. Pracovný trh si môžu chrániť maximálne sedem rokov.
A nemecká koalícia sa teraz rozhodla, že to využije. Opäť bez ekonomických argumentov. Nemcom klesá nezamestnanosť a ani 3,5 milióna ľudí bez práce samo o sebe nestačí, aby naďalej diskriminovali pracovníkov z nových členských krajín. Možnosť voľne pracovať v ktoromkoľvek štáte únie patrí k štyrom základným právam spoločenstva a pre ľudí z nových členských krajín to bol najatraktívnejší argument, prečo v referendách hlasovali za vstup do únie. Ani po štyroch rokoch však nemajú rovnaké práva ako ľudia zo starých členských krajín.
