Anglický básnik T. S. Eliot ho nazýva najkrutejším mesiacom, lebo apríl vraj „vyvoláva orgovány z mŕtvej zeme, mieša žiadostivosť a pamäť a budí jarným dažďom mdlé korene“. Sedí vec. Orgován mám vo vázičke v prvom štádiu rozkvitania a jeho vôňa je dosť mámivá, ale nie krutá. Ale asi je pravdivá tá zmienka o žiadostivosti – orgován vydáva zmyselné vône – je o tom dosť dokladov v literatúre. Navyše mačky sa po nociach aktivizujú, a akoby chceli poprieť Eliotovo miešanie žiadostivosti s pamäťou – žiadostivosť, alebo aj žiadza, víťazí. Pamäť v tej zmesi zlyháva, mačky si už nespomenú, k čomu taký ošiaľ v minulosti viedol, a kto potom kántril mačence. My starí kocúri za nič nemôžeme, mačacie dámy vydávajú vône, ktoré sú neodolateľné, a potom dlho robia ešte neodolateľnejšie drahoty. Mladé kocúry sa zriedka dožívajú viac ako jedného roku, lebo v takých opojných nociach ich ľahko zrazí auto.
Dlhé roky sme mávali doma mačky, takže viem, o čom hovorím. S chovom sme skončili, ale môj obdiv k mačaciemu rodu trvá. Mám rád aj psíky, ale tie sa dajú často zneužiť na plnenie ľudských záujmov. Spisovateľ Karel Čapek, ktorý poznal z vlastnej skúsenosti aj psy, aj mačky, kdesi píše, že pojem „policajná mačka“ nie je možný, lebo mačky sa proste nedajú na policajné služby.
