Tak nás CIA zase raz šokovala, keď minulý týždeň vyšla so zábermi o útoku Izraela na atómové zariadenia v Sýrii. Pol roka o ňom všetci zainteresovaní mlčali, dnes je na mieste útoku už všetko upratané a jediné, čo nám ostalo, sú fotografie. Zisťovať teraz, či v Sýrii stála atómka a či sa v nej s pomocou Severnej Kórey pracovalo na atómových zbraniach, je zložité, ak nie nemožné.
Ale skúsme vychádzať z predpokladu, že zábery sú pravdivé a Severná Kórea so Sýriou vskutku čosi lepila dokopy. Fakt, že sa to tajným službám podarilo včas odhaliť, ak veríme, že bolo naozaj čo odhaliť, je na obdiv. Menej na obdiv je už skutočnosť, že sa takýto nebezpečný projekt v Sýrii vôbec zrodil.
Nulové ponaučenie
Pred šiestimi rokmi začal americký prezident George W. Bush teoretizovať o osi zla a o darebáckych štátoch, hrozbe demokratického sveta. Na čele listiny stál skalopevný, diktátorský Irak. Po rokoch sankcií, ktoré spustil ešte jeho predchodca, nasledovali ostré obvinenia zo spolupráce s teroristami, ako i z výroby zbraní hromadného ničenia. Dôkazy sa hľadali húževnato, a nakoniec sa podarilo dať ich dokopy.
Muselo sa to podariť, tvrdia mnohí stratégovia, lebo USA sa do svojej politiky vyhrážania natoľko zamotali, že sa bez útoku nemohli vyvliecť von. Ako sa pred inváziou vyjadril i hlavný spojenec Washingtonu, britský premiér Tony Blair, ak by sme ukázali slabosť, už by nám nikto nikdy neveril. A šlo sa na Bagdad.
Washington, Londýn, azda celý Západ sa domnieval, že ostatným darebáckym štátom bude procedúra preventívneho útoku jasná a vezmú si z nej morálne ponaučenie. Opak sa však stal pravdou. Irán si ide ďalej svojou cestou atómového výskumu a ignoruje všetky medzinárodné sankcie, ako i hrozby vojenskej intervencie.
