Byť poslancom je úžasné. Stačí, keď predseda strany potlačí a hneď je všetko jasné a vykonateľné. Keď bude poslancovi hroziť, že ho predseda strany v budúcich voľbách z kandidátky vytlačí, hneď bude hlasovať tak, ako naozaj má. Teda podľa svojho najlepšieho presvedčenia a svedomia, ktoré mu nedovolia na kandidátke chýbať. Povedané slovami Roberta Fica: „Toto je taký principiálny zákon, že ho treba prijať a vôbec netreba hľadieť na to, či s tým niekto súhlasí alebo nesúhlasí.“ Čo môže poslúžiť aj ako dôkaz toho, že mu na schválení zákona naozaj záleží. Veľmi.
Otázka znie prečo a odpovedí je viacero. Možno aj preto, lebo Ústavný súd už nebude môcť označiť zákon, ktorý kedysi predložili traja právnici a Robertovia - Fico, Kaliňák a Madej - za rozporný s ústavou. Konanie o ňom bude po schválení nového zákona bezpredmetné, keďže poslanci isto nezabudnú doň doplniť, že pôvodný zákon sa schválením nového zruší. Ale za zmienku aj tak stojí, že súčasný zákon je podľa navrhovateľov v takom rozpore s princípmi právneho štátu, predovšetkým s princípom právnej istoty a zákazu retroaktívnej tvorby práva, že ho navrhli zrušiť celý, a nie iba niektoré jeho časti. A zrejme aj podľa Ústavného súdu, ktorý bleskurýchlo pozastavil jeho účinnosť. Presne tomu sa chcú aj navrhovatelia Palko a Minárik vyhnúť. Sami uvádzajú, že ich návrh je obsahovo totožný s predchádzajúcim zákonom, ale skutočnosť, že v prípade schválenia ich návrhu by to bol ústavný zákon, eliminovalo by to námietky o jeho nesúlade s Ústavou.
