Zákonodarca dal, zákonodarca vzal – aj taký je jeden argumentov Slovenskej národnej strany, ktorá sa rozhodla súťažiť s HZDS, kto bude prvý verejne prezentovať a presadzovať návrh na zrušenie pamäti národa.
Idea je rovnaká – rozdiely sú iba v tom, kto by mal v budúcnosti pamäťou národa takpovediac hospodáriť. Ján Slota navrhuje Vojenský historický ústav, Vladimír Mečiar Národný bezpečnostný úrad. Je to však spor malicherný, keďže o ňom beztak rozhodnú ľudia vedení predsedom Robertom Ficom. Ten však musí ešte predtým povedať aj čosi iné ako iba to, že má pamäť národa kdesi hlboko. Je to podľa neho téma, ktorá sa nachádza asi na 30. mieste v rebríčku priorít.
Podobne ako Husák
Ľudia sa podľa Roberta Fica pýtajú „ako budú žiť, ako to bude s eurom, dôchodkami, či sa budú stavať diaľnice“. Nespresnil síce ktorí, teda či sa na to pýtajú hlavne sponzori jeho strany alebo aj ďalší potomkovia - moderne povedané - starých Slovákov. Ale faktom zostáva - teda pokiaľ ešte máme dovolené pamätať si niečo spred roka 1989 - že podobne argumentovali aj Gustáv Husák, aj ďalší súdruhovia - lidi to vůbec nezajímá, je zájímá něco jiného – ne to, co bylo, ale to, co bude.
Malicherný však rozhodne nie je zámer či snaha zrušiť pamäť národa. Presnejšie, pamäť od roku 1939 až 1989. Keďže stále platí, že vieme iba toľko, koľko si pamätáme, treba pamäť uvoľniť pre budovateľov svetlých zajtrajškov v 21. storočí. A to, čo robili v storočí minulom, nechať v minulosti, respektíve nechať v nej iba tých „našich“ a tých „ich“ vydierať.
Iba o tom je návrh o zrušení zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu z rokov 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa. Tak ako je navrhnutý znamená, že jeho schválením už nebude mať nikto, okrem ľudí vybraných súčasnou vládnou koalíciou, k dokumentom prístup.
