Pitie v negatívnom význame sa tu ešte zachytáva prirovnaniami „piť ako Poliak“ a „piť ako Ír“. Keď sa niekto nenápadne vyparí, hovoria tomu, že „zmizol po anglicky“, no Angličania tomu istému správaniu vravia na revanš „odísť po francúzsky“. Najväčší neúspech, fiasko označia Francúzi obrazným spojením „je to jeho Berezina“ (Napoleonov neúspech pri rieke Berezine), ale Angličania ten istý neúspech vidia ako „Waterloo“. Ťažká vojenská história prinútila Francúzov nazvať syfilis „chorobou z Neapola“ a zvaliť tú pliagu na Talianov, no Taliani považujú to isté ochorenie za „francúzsku chorobu“.
Zašlá sláva, vojaci, kone, pálenka, a predsa, ani povestný „francúzsky šarm“ a „francúzska noblesa“ nevymažú bolestne prežívané staré krivdy a výboje, ambície a neúspechy. Jazykové stopy v podobe fungujúcich idiómov to potvrdzujú. Ani veľký a osvietený národ sa xenofóbii nevyhne.
Spolucestujúci vedľa akoby podvedome nadviažu na tému národných kvalít. Iba z trocha iného konca. Z toho nášho. Jeden vraví druhému o priateľke zo Škandinávie, ktorá po roku zo Slovenska odišla, pretože nerozumela vzťahu medzi vysloveným a realitou. Nevedela si zvyknúť na to, že ak jej niekto povie „zavolám ti, ozvem sa“, znamená to, že sa to vôbec nemusí uskutočniť, že je to vyslovené iba tak. Nechápala, že ak jej niekto povie, „keď sa budeš sťahovať, zavolaj“, znamená to, že v okamihu telefonovania a prosby o pomoc sa dotyčný vyhovorí, že nemá čas. A už vonkoncom nechápala, že má niekto vypísané ordinačné či služobné hodiny, a jeho dvere sú zamknuté.
