vej karikatúry sú tam stále rubriky, ďalej niekoľko zaujímavostí pod hlavičkou Rezervované a anotácie na knihy alebo CD, ktoré sa predávajú spolu s časopisom. Teraz vezmite do ruky celú časť časopisu, ktorá je pred obsahom, akoby ste ju chceli odtrhnúť, a zistíte, čo zostane na zvyšných stranách: niekoľko stálych rubrík s rozličným zameraním a pošta, a občas sa to končí mojou rubrikou.
Všetko sú to teda nie úplne najčerstvejšie správy (nie udalosti, ktoré sa prihodili v predošlý deň), teda materiály, ktoré sa tam môžu poslať, zalomiť a vytlačiť s miernym predstihom - L'Espresso má totiž 200 strán - a tak keď ho kupujete v stánku v piatok ráno, nemôžete čakať, že ho celé vytlačili predošlú noc. No v časti za obsahom sú najaktuálnejšie články, a v čísle, ktoré práve čítate, celkom iste budú (aspoň predpokladám) komentáre na voľby, ktoré práve prebehli. To sú materiály, ktoré často idú do tlačiarenského stroja na poslednú chvíľu spolu s obsahom, kde musia byť zachytené aj najčerstvejšie správy.
Z tohto dôvodu moja rubrika vyzerá, akoby som ignoroval fakt, že prebehli voľby, i to, ako dopadli. No ja len jednoducho píšem tieto riadky a posielam ich do redakcie pred osudovým 13. aprílom. Toto obmedzenie má aj svoje výhody: týždenník, ktorý práve čítate, aj keď nemôže ignorovať to, čo sa u nás stalo, sa poponáhľal vyjsť v predstihu, aby vás informoval o volebných výsledkoch, hoci normálne nie je povinný "dolámať si nohy" len preto, aby vás informoval, čo sa stalo deň predtým, a môže sa venovať prieskumom a hlbším komentárom udalostí. Kedysi sa hovorilo: na najčerstvejšie správy tu máme denníky.
No má denník skutočne túto funkciu? Už roku 1962 nezabudnuteľný novinár a humorista Achille Campanile povedal, že večerné televízne správy vzhľadom na denník z nasledujúceho dňa sú ako telegram, v ktorom sa píše "list nasleduje". Naproti tomu denník z ďalšieho dňa je ako list, ktorý by sa mal skončiť slovami "telegram nasleduje" (no v skutočnosti by tam malo byť "pozri včerajší telegram").
Listujem v denníku, ktorý má na poslednej strane správy "na dve minúty". Naozaj by nebolo treba čítať celé noviny, lebo v tomto stĺpčeku sa píše všetko, čo chceme vedieť. Žiaľbohu, už toto všetko viem, lebo som včera pozeral televízne správy. Ak je situácia takáto, o čom teda píše veľký denník, ktorý má 80 strán, ak nie aj viac, a nemôže ich mať menej, inak by sa mu tam nezmestilo toľko reklamy?
