V Latinskej Amerike sa darí ľavicovým populistom. Môže za to aj neférový postoj Západu.
To nedopadne dobre, povedali si mnohí Európania, keď sa v Bolívii k moci dostal Evo Morales a jeho družina. Po období socialistických reforiem, znárodňovania a centralizovania moci, to naozaj dobre nevyzerá a hospodársky zdatné regióny na čele so Santa Cruz teraz rozbehli boj o autonómiu. Kto chce prežiť, musí sa oslobodiť od Moralesovej politiky, tvrdia autonomisti, ktorí chcú vládnuť a ropné zdroje kontrolovať sami.
Kríza je na svete, tí jedni nepochybujú o vine Eva, tí druhí o dôsledkoch imperialistickej politiky Západu. A aj keď Fidelovu dikciu radi nemáme, jedno je isté, v krízach Bolívie i ostatnej Latinskej Ameriky sa vezieme aj my Európania.
Notorická neférovosť
Minulý mesiac vydala organizácia Oxfam štúdiu o praktikách nemeckých obchodných sietí v štátoch Latinskej Ameriky a poodhalila zákulisie už notorického porušovania ľudských práv. O to isté sa pred ňou pokúsili i desiatky iných štúdií zaoberajúcich sa raz obchodmi s kávou, oceľou, drevom, ropou, či zemným plynom. Ich zistenie – nech obchodujeme s čímkoľvek, v poslednej štúdii šlo o banány a ananás, férovo obchodovať nevieme.
Ľudí necháme za almužny pracovať viac ako dvanásť hodín denne, plodiny ich necháme striekať jedovatými pesticídmi, dokonca sa neštítime nechať pre nás pracovať deti. Hrôza štúdie však rýchlo zapadla prachom, rovnako ako jej predchodkyne. Zvyšovať sociálnu úroveň robotníkom v Latinskej Amerike by koniec koncov znamenalo nárast cien tovaru, nuž sa fakty radšej zatĺkajú. A hoci táto taktika zdanlivo funguje, skôr či neskôr nás môže stáť tony nedovezených banánov.
