otázku: „Ej, a ktože vás učil slovenčinu?“ Môj učiteľ povedal meno slovenčinárky. A Zachar na to: „Ej, odkážte jej, že by sa mala polepšiť.“
Príhoda mi zišla na um nedávno na jednom vinárskom podujatí. Vína predstavoval someliér. Slovo pochádza z francúzštiny („sommelier“ – ten, kto má na starosti pivnice; čašník roznášajúci nápoje; hist. majordomus) a v priebehu histórie menilo svoj význam. V čase stredovekého travičstva to bolo dosť riskantné povolanie. Someliér francúzskej šľachty sa staral o chod domácnosti, ale aj ochutnával víno ako prvý.
U nás je to pomerne nové povolanie, ktoré si okrem odborných vedomostí vyžaduje aj rečnícke či herecké predpoklady, pretože someliér je tak trochu aj zabávačom. Jeho úlohou je prezentovať vína tak, aby sa podporil záujem nielen ich ochutnať, ale si ich aj kúpiť. No a počúvať takého someliéra, ako opisuje vlastnosti vína vnímateľné zmyslami v slovenčine, je nielen gurmánsky, ale aj rečový zážitok: „V chuti pripomína toto víno horkú čokoládu, mätu, lesné plody a čerstvo vymaľovanú izbu.“ Mäta a čokoláda prechádzajúca do černíc, to by ešte šlo, ale ten záver by som nechcela cítiť na jazyku. „Víno je suché a pritom plné a pohodovo piteľné...“ Aká je tá „pohodová piteľnosť“? „Vôňa je prepletená kôstkovými vnemami od čerešní po slivky.“ Hm, prepletanie kôstkových vnemov čerešní a sliviek? Hádam ide o „vôňu kôstkového ovocia, ako sú čerešne a slivky“.
