Medzi tých, ktorí nimi rozhodne nebudú, patria Iveta Radičová a Ivan Gašparovič. Napriek tomu, že aj oni budú s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, kandidovať na základe predloženej petície. Po prvé preto, lebo obaja sú členmi politických strán. Na veci nič nemení, že Ivan Gašparovič má členstvo v strane, presnejšie politickom hnutí, momentálne pozastavené. Napokon, funkciu čestného predsedu hnutia prijal už v čase, keď bol prezidentom. A Iveta Radičová je podpredsedníčkou SDKÚ.
Po druhé preto, lebo obaja už majú garantovanú podporu politických strán. Nie je to teda tak, že najskôr mali k dispozícii potrebný počet podpisov na kandidatúru a až následne podporu strán, ale presne naopak. A stačí si pripomenúť, že Radičová prijatie kandidatúry najskôr podmienila spoločnou podporou všetkých troch parlamentných opozičných strán, ktorú aj získala.
Byť občianskym kandidátom, to znie hrdo. Vyžaduje si to získať podpisy 15-tisíc ľudí. Pre niekoho veľa, pre iného málo. Stať sa občianskym kandidátom však má aj pragmatickú stránku - petičný výbor má aj právo nominovať členov do volebných komisií. O ich úlohe a právomociach vo všeobecnosti netreba pochybovať, stačí si zalistovať v rozhodnutiach Ústavného súdu, ktorý ruší ich hlasovania a schválené rozhodnutia, samozrejme, väčšinou, ešte aj pár rokov po voľbách.
