ľadali márne. Natrúsi nám do cesty takú mätež farieb, chutí, vôní, že spory o správnosti tej či onej udalosti sa dajú viesť donekonečna.
Vojna medzi štátmi sa oficiálne skončila kapituláciou fašizmu. Vojna medzi ľuďmi ešte pokračovala dlho – aj keď inými prostriedkami. Keď v Smolníku hľadali sovietski vojaci kolaborantov a fašistov, istá žena ukázala prstom na celkom nevinného mladíka, aby odviedla pozornosť od svojho syna, gardistu. Cecília Kováčová z Bardejova prežila zvyšok vojny v Osvienčime. Po oslobodení lágra putovala ako sedemnásťročná „špiónka“ do Vorkuty za polárny kruh.
Stovky vyhladovaných žien v čiernom čakali celé dni na košickej stanici na vlak so zajatcami z východu. Keď vlak prišiel, zakaždým sa vrhli k nemu, vykrikovali mená svojich mužov, a keď sa nehlásili, vypytovali sa zarastených zajatcov na tých svojich. Mária Medzihradská tam čakala týždeň, kým neomdlela od hladu, kým nepochopila, že vojna rada berie, ale nerada vracia.
Medzitým prijali Košický vládny program, základný kameň boľševizácie povojnovej republiky a represií proti vlastným občanom. Neprešlo ani toľko rokov, čo je prstov na ruke a v jeho mene opäť zavládol strach, násilie a bezprávie.
