Izrael je jedným z najúspešnejších príbehov novoveku. Z tých, kto prežili holokaust a z vykorenených židovských komunít sa znovu zrodil národ a vybudoval prosperujúcu ekonomiku a oživil mŕtvy jazyk. Napriek nepriazni si zachoval demokraciu, ktorá je síce nedokonalá, ale tiež úžasne vitálna. Napriek tomu Izrael pri svojom 60. výročí stojí na rázcestí. Premiér Olmert dokonca varoval pred „koncom židovského štátu“, ak bude naďalej tápať na okupovaných územiach a ak nevznikne palestínsky štát.
Relatívne homogénna spoločnosť, ktorú zakladatelia Izraela predpokladali, sa roztrieštila do multietnickej mozaiky zloženej zo sekulárnych Židov, odcudzenej arabskej menšiny, krajne ortodoxnej komunity žijúcej zo štátnych dávok, náboženských nacionalistov vyznávajúcich mesianistickú odrodu sionizmu, prisťahovalcov z bývalého Sovietskeho zväzu, Etiópčanov a orientálnych Židov, stále zápasiacich o vstup do strednej triedy. Izrael ešte nedokázal napraviť nebezpečnú nevyváženosť: hoci je jeho ekonomika výkonná, príťaž vojenských výdavkov podrýva investície do vzdelávania a vedy.
