vlastný ušiam: „Kto bojoval za biopalivá? Zelení... Teraz nech sú múdri!“ Zelených obviňujú najmä prívrženci poslednej globálnej utópie, naivnej viery v zázračné pôsobenie neviditeľnej ruky trhu.
Nuž: biopalivá nikdy neboli prioritou energetickej politiky zelených. Prioritou zelených bolo, je a bude najmä cieľavedomé znižovanie spotreby energie. Okrem toho: kto presvedčil najmocnejšie vlády sveta, aby začali podporovať výrobu biopalív? Vari zelení fantasti? Alebo farmári a spracovatelia plodín, z ktorých sa biopalivá vyrábajú?
Podľa kuvikov sa nafta koncom roka bude predávať za 200 dolárov za barel. So všetkými dôsledkami, aj na ceny potravín. Ibaže: rast cien agroproduktov spôsobujú aj iné činitele. Napríklad obchod na burze. Špekulanti už na prelome storočia odhadli, že zásoby potravín sa budú znižovať, ceny narastať, takže investovať do nich bude výhodné. Odhadujú množstvo úrody, s prihliadnutím na výkyvy klímy či politickú nestabilitu. Skupujú plodiny ešte na koreni. Čoraz viac kontrolujú aj virtuálne výnosy plodín, ktoré ešte neboli zasiate. Narastajúci hlad je pre nich obchodom s minimálnym rizikom a čoraz vyššími ziskmi.
Na burze v Chicagu sa nedávno obchodovalo s akciami pšenice „Soft Red Winter Wheat“ na dva roky dopredu. „Zákony trhu akoby prestávali platiť. Trh sa už neriadi ponukou a dopytom. A špekulanti zarábajú miliardy...“, lamentujú zástupcovia amerických kontrolných inštitúcií, napríklad z Commodity Futures Trading Commision.
