iska podstaty - nie je až taký hlúpy ako na prvý pohľad vyzerá.
Jeho najväčšou chybou je, že je v rade prvý namiesto toho, aby bol posledný. Aj preto vyzerá tak hlúpo. Pritom zostáva pravdou, že zasahuje aj tam, kde štát zasahovať vôbec nemá, to však pri súčasnom type vládnej koalície zrejme treba vziať na vedomie. Vo vienku má nielen ľudí degenerovať, ale aj regulovať. Preto obmedzuje ich slobodu, vyvlastňuje ich majetok a určuje, čo môžu a čo už nie aj tam, kde to vôbec nie je potrebné ani žiaduce.
Zákon je toho typickým príkladom. Poslanci vládnej koalície totiž zasiahli aj do vecí, do ktorých zasiahnuť nemali a zasiahnuť relevantným spôsobom ani nemôžu. Aj keď by veľmi chceli. Neriešia príčiny, iba následky. A ukladajú ďalšie povinnosti - v mene štátu – iným.
Tomuto zákonu mali totiž predchádzať zákony iné. O povinnom zriaďovaní a udržiavaní detských ihrísk pri výstavbe nových domov a bytov, o budovaní knižníc alebo čitární s internetom, kín a divadiel, plavární či športových areálov. O vybudovaní a dotovaní moderných stredísk na trávenie voľného času s kvalifikovaným a dobre zaplateným dozorom. A tak ďalej a tak podobne. Napokon, kedy, keď nie teraz, keď je ekonomika na vrchole? Inými slovami – namiesto toho, aby štát osobám do 18 rokov čosi úradne zakazoval, mal by jej ešte predtým niečo ponúknuť.
Ďalšia a vôbec nie od veci je aj iná záležitosť. Tou je odpoveď na otázku, kto zákon schválil a teda kto deťom a mládeži zákazy vydáva. Ako idú príkladom tí, čo zákony schvaľujú. Je azda príkladom predseda vládnej strany Robert Fico, ktorý porušuje dopravné predpisy a používa hanlivé výrazy? Je predseda inej koaličnej strany Ján Slota slovenskej mládeži naozaj vzorom či aspoň príkladným abstinentom? A čo Vladimír Mečiar a ďalší poslanci? Nie je aj obyčajné parkovanie na priechode pre chodcov dôkazom neúcty nielen k základnej slušnosti a tolerancii voči iným? Pred nimi žiadna imunita neplatí, iba pred zákonom. Je fajn, že poslanci majú starosť o mládež, je zlé, keď sú sami odstrašujúcim príkladom.
