Opak by bol prekvapením. A poriadnym. Pretože napríklad: naozaj boli časy, keď bol dnešný tzv. parlamentný salón – čo je miestnosť s tzv. občerstvením pre poslancov prepojená s rokovacou sálou – prístupný všetkým. Redaktori v ňom nakrúcali rozhovory, získavali kuloárne informácie. A pozerali sa aj na to, ako niektorí poslanci často mizli za dverami baru. Vychádzali z nich s rozžiarenými očami, snažiac sa ísť rovno a dôstojne, ako sa na reprezentantov ľudu patrí. Niektorým sa to darilo viac, iným menej. Tak či onak, netrvalo veľmi dlho a bufet sa stal salónom so zákazom vstupu pre verejnosť aj jej zástupcov. Prirodzene, oficiálne z úplne iných dôvodov.
Podobne to bolo s fotografovaním a filmovaním. Zákaz nakrúcať a fotiť poslancov pri práci z balkóna rokovacej sály - mimo vyhradeného času - prišiel krátko potom, ako začali byť nespokojní so zverejnenými obrázkami. Niektorí si totiž pod lavicou pozerali aj obrázky sporo odetých dám. Aj v tomto prípade bol oficiálny dôvod iný.
Niet preto dôvod myslieť si, že aj problém s prezenčnou listinou sa neskončí inak. Napokon, listina slúži iba pre potrebu kancelárie parlamentu, aby jej pracovníci vedeli vyhodnotiť účasť poslancov na rokovaní. Keď je poslanec podpísaný, nie je problém. Keď podpísaný nie je, treba preskúmať, či je ospravedlnený, alebo nie. Pre každomesačné finančné nároky poslancov.
