Azda by sa to nahlas ani nemalo hovoriť, ale tak sa zdá, že pre mnohých západných politikov je požehnaním byť na cestách v čase, keď im do krajiny príde dalajláma. Lebo keď nie sú doma, nemusia riešiť dilemu, či sa s ním stretnúť, alebo nie.
Návrat na miesto činu
Nemecká kancelárka Angela Merkelová si minulý rok v septembri riadne zavarila, keď dilemu riešiť nechcela a našla si čas na dalajlámu. Ochrancovia ľudských práv jej síce zatlieskali a obdivovali jej odvahu, avšak hospodárski bossovia sa zlostili na prekazenie ich plánov v Číne. Nemecký minister zahraničných vecí z ľavicovej SPD Frank-Walter Steinmeier musel celé mesiace riešiť narušené vzťahy a obchodníkom opravovať cestu na východ.
Tá nebola ešte stále vydláždená a už sa dalajláma hlásil na novú návštevu Nemecka. Pôvodne malo ísť o spirituálnu cestu plnú prednášok a stretnutí s veriacimi, čo Steinmeiera dlho upokojovalo, ale marcové nepokoje v Tibete dali návšteve nový podtón a v Berlíne sa začalo nervózne debatovať o tom, kto dalajlámu z vládnej suity prijme, keď už zase príde, a či sa s ním vôbec treba stretávať.
Plné kalendáre
Merkelová si hneď na začiatku rozpravy mohla vydýchnuť, v čase dalajlámovej návštevy je na ceste v Latinskej Amerike, takže vypadla z hry a horúci zemiak sa posunul ďalej. Spolkový prezident Horst Köhler z CDU si ním tiež dlho prsty nepálil, z dôvodu časovej tiesne, prirodzene.
Napokon sa ho odvážne ujal Roland Koch (CDU), šéf hessenskej vlády a budúci možný kandidát na post nemeckého kancelára.
