Obaja aj s kamarátom Jozefom Imrichom z Popradu chceli preplávať rieku Moravu. Brejka bol fyzicky zdatný, vynikajúci plavec. Na útek vzal so sebou aj svojho nemeckého ovčiaka Besinu. Hranica sa tiahla stredom rieky. Keď už boli v rieke, pohraničná stráž spustila paľbu. Vo vode bol zastrelený Milan Dlubač. Zvyšní dvaja plávali ďalej. Keď sa dostali za stred rieky, čln československej pohraničnej stráže porušil medzinárodné konvencie a vplával na rakúsku časť, aby sa priblížil tesne k Ondrejovi Brejkovi a vytvoril silné vlny, v ktorých sa Brejka utopil. Jozefovi Imrichovi zachránil život Brejkov pes: držal sa jeho srsti a podarilo sa mu preplávať na druhú stranu. Neskôr sa usadil v Austrálii. Pri celej akcii boli použité aj vojenské vrtuľníky. Rodičia usmrtených o tragédii ani netušili. Keď sa Ondrej Brejka starší dopočul, ako sa v Kežmarku medzi ľuďmi hovorí o smrti jeho syna a ešte jedného mladého muža pri pokuse o útek, hneď volal na útvar pohraničnej stráže v Devínskej Novej Vsi. Až tak sa dozvedel pravdu.
Dlubačovo telo sa našlo na rakúskej strane a bol pochovaný v mestečku Marchegg. Brejkovo telo našiel jeden rybár pri rakúskej obci Stielfrid, kde ho aj pochovali. Československé úrady Brejkovým rodičom dátum pohrebu dlho zatajovali. Zámerne im ho oznámili na poslednú chvíľu, takže sa tam po zložitom vybavovaní potrebných povolení dostali až dve hodiny po pohrebe. Od príslušných orgánov nedostali nijaké vysvetlenie, ako sa tragédia stala. Podobne boli odmietaní aj v prípade žiadosti o prevezenie telesných pozostatkov syna.
