či pripomienkam či požiadavkám zväčša zahraničných inštitúcií veľakrát. Obsah pojmu „špecifiká“ nebol bližšie špecifikovaný a menil sa podľa momentálnej potreby, vždy však mal slúžiť na dosiahnutie mimoriadnych úľav a výhod, alebo aspoň dojmu, že nás „tí druhí“ nechápu a krivdia nám. V tomto význame, aj keď nie vždy v rovnakej slovnej podobe, funguje dodnes.
Aby sme si výraz trochu priblížili, preložme si cudzie slovo „špecifiká“ ako zvláštnosti, osobitosti, alebo jednoducho svojráz. „Slovenský svojráz“ má najrozmanitejšie podoby a formy, v spoločenskom a politickom živote, žiaľ, väčšinou negatívne - najlepšie to vyjadruje medzičasom zľudovený slogan „Na Slovensku je to tak“.
Niekto môže za slovenský svojráz vo sfére štátnych objednávok považovať tunelovanie, iný by zasa vo sfére súdnictva nazval slovenským svojrázom procesné chyby, vďaka ktorým chodia vrahovia po slobode, ďalší, a nebolo by ich málo, by touto nálepkou označili rozsiahlu korupciu a klientelizmus, ktoré prekvitajú v štátnych i samosprávnych orgánoch, a vo výpočte by sa dalo ešte dlho pokračovať.
Ja by som však bol opatrnejší. Tunelovanie, prešľapy súdov, korupcia i klientelizmus samy osebe slovenským svojrázom nie sú, tie sa vo väčšej alebo menšej miere vyskytujú všade vo svete. Svojrázna je až verejná reakcia na ich odhalenie. Magická formulka člena zákonodarného zboru znie: „Eticky to nie je v poriadku, ale zákon sa neporušil,“ a ani mu pritom nezíde na um, že ak zákon nezodpovedá etickému cíteniu spoločnosti, mal by ho práve on zmeniť.
