Nemeckí postkomunisti naberajú na sile. Tamojší konzervatívci to chcú zmeniť.
Ešte pred pol rokom sa zdalo, že v Nemecku je všetko v poriadku. Socialisti zo strany Die Linke, vybudovanej na troskách komunistickej strany z bývalej NDR, síce už boli v Bundestagu a krok za krokom vchádzali do jednotlivých krajinských parlamentov, ale všade im chýbal spojenec.
To znižovalo ich význam na minimum a nikto z demokratických politikov sa vážne nezamýšľal nad tým, že by sa to malo zmeniť. Teda takmer nikto.
Nebezpečné myšlienky si začiatkom roka pustila na špacír sociálnodemokratická SPD, ktorá sa chcela v Hessensku dostať k moci a postaviť menšinovú vládu s tichou podporou socialistov. CDU a odborná verejnosť trúbili hneď na poplach – s neokomunistami sa nespolupracuje, lebo i keď sa tvária reformovane, ich učenie ostáva nemenné. Vystrašená SPD zatiahla brzdu a zo socialistickej kooperácie nebolo nič.
Kto však raz poruší tabu, urobí to znova a SPD sa minulý týždeň pošmykla druhýkrát. V Nemecku sa momentálne uvažuje o kandidátoch na post spolkového prezidenta. Vládna koalícia CDU–CSU a SPD pôvodne podporovala terajšieho prezidenta Horsta Köhlera z CDU, no SPD prišla odrazu s nápadom vlastnej kandidátky. A tá má šance na zvolenie, ak ju podporia aj socialisti. A priateľské rozhovory sa začali.
Hystéria je na mieste
Medzi kresťanskými demokratmi vypukla opäť hystéria a nie preto, že by sa báli o zvolenie svojho kandidáta, ale preto, lebo SPD ukázala, že zo spolupráce so socialistami chce urobiť pravidlo. SPD sa zasa tvári, že paniku konzervatívcov nechápe, s troškou matematiky by ju však pochopila. Podľa najnovších prieskumov verejnej mienky má Die Linke už 13percentné preferencie, je teda treťou najsilnejšou politickou stranou v krajine, po SPD, ktorá má 27 a CDU–CSU, ktorá má 35. Zelení majú 10 percent. Keď si červeno-zelený ľavicový blok zrátame, majú rovných 50 percent. Na budúci rok sa v Nemecku volí nový parlament, ak sa to prevalí, obsadí Berlín najčervenejšia vláda od čias Honeckera.
