Prezidenta Wilsona presvedčili, že v dlhom páse od Ašu až po rumunské hranice žije väčšinový československý národ. Pittsburská dohoda bola žalobabou, ktorá mohla nielenže prezradiť túto politickú lož, ale aj ohroziť vznik nového štátu.
Slovenskí národniari odjakživa dbali na hlásanie pravdy. Akékoľvek lži - či už milosrdné, alebo jednoducho účelové - pri ktorých by politika alebo ablegáta prichytili, by neodvolateľne poškodili emancipačné snahy národa, ktoré dal najavo už roku 1848. Kuzmányho slová "kto za pravdu horí v svätej obeti, kto za ľudstva práva život posvätí", morálne zaväzovali. Rovnocenné miesto medzi organizujúcimi sa národmi monarchie nemohli nájsť, ak by nedodržiavali túto maximu. Horieť na hranici za svoju pravdu sa už, samozrejme, nemuselo, ale bolo treba prinajmenšom tvrdo horliť.
