Maradonova božia ruka, ktorou dal v Mexiku vo štvrťfinále majstrovstiev sveta vo futbale gól anglickému brankárovi Petrovi Shiltonovi, neschádza z televíznych obrazoviek a stránok tlače už 22 rokov a ešte tam pekných pár ďalších rokov pobudne. Ruka Rafaela Rafaja, tá slovenská národná ezoterická ruka, ktorá s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou podpisovala na parlamentnú prezenčnú listinu svojho partajšéfa Jána Slotu, čoskoro zapadne celkom neezoterickým prachom zabudnutia. Len v prachu archívu NR SR ostane ten pseudopodpis.
Slovom pseudopodpis nenaznačujem, že ten podpis je falošný. Slovom pseudopodpis rovno hovorím, že to, čo vidíme na obrázku, nie je podpis. Podpis je podľa výkladového slovníka "vlastnoručne napísané meno". O slove "vlastnoručne" sa v médiách polemizuje už dva týždne. O slove "meno" nepadlo zatiaľ ani slovo.
Prosím pekne, tá šklbavá čiara na obrázku znamená "Slota"? A prečo? Čo tomu nasvedčuje? Nedá sa to prečítať inak? Napríklad: "Sivý"? Alebo "Jarý"? Alebo "Spitý"? Dá aj nedá. Ono sa to totiž nedá prečítať vôbec.
Z tejto čarbanice možno odčítať len jedno - človek, ktorému patrí, nemá meno. Alebo ak má, tak ho má za nič. Pretože ak sa jeho meno skladá z hlások S, l, o, t, a, tak na verejnej listine, ktorá má potvrdiť, že poslanec je v práci (netrúfam si povedať: pracuje), sa takéto hlásky - pri všetkej grafickej licencii, akú vlastnoručný podpis umožňuje - jednoducho nenachádzajú. Nachádza sa tam len jeden verejnosťou pohŕdajúci klikihák. Tak čo je predmetom sporu? Načo tu treba prizvať grafológa? Veď tento "autogram" neváži ani toľko, koľko váži druhá polovica tohto slova.
