radšej zriekla, aby zachránila jeho život: „S dovolením, pane! Dajte jej živé dieťa, a nezabíjajte ho!“ – „Nech nie je ani moje, ani tvoje! Pretnite!“ vravela druhá. Rozsúdiť, ktorej matke dieťa patrí, bolo potom pre múdreho Šalamúna jednoduché.
Ako pamiatka na tento príbeh zostali v jazyku spojenia „šalamúnske rozhodnutie, šalamúnske riešenie“. Vo výkladovom slovníku slovenčiny z roku 1964 sa tieto spojenia vysvetľujú ako také, „ktorými nie je nikto poškodený, ukrátený“. V krátkom výkladovom slovníku z roku 1997 sa však už pri nich uvádza význam „prijateľné pre každého“. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o rovnaký význam vyjadrený inými slovami. Predsa však len vidno, že ten starší výklad väčšmi zdôrazňuje zreteľ spravodlivosti, kým ten súčasný vyzdvihuje iba šikovnosť, obratnosť, rafinovanosť.
A dnes, v roku 2008 nám z celého Šalamúna zostali už iba „šalamúnsky vytvorené zákony, predpisy a nariadenia“, ktoré sa dajú „šalamúnsky obísť“. Súčasné medializované spory v našej malej krajine majú veľa spoločné so starým aj s novým „šalamúnstvom“. Jedna strana tvrdí, že má pravdu, protistrana to popiera a tvrdí, že pravdu má ona. Publikum hľadí na žiariacu obrazovku, číta čerstvo vytlačené písmená, rozhorčuje sa, pridáva sa raz na tú, raz na druhú stranu a čaká. Na Šalamúna. Problém je, že jeho miesto je prázdne, lepšie povedané, Šalamún sedí na dvoch stoličkách. Býva často v pozícii rozhodcu aj jednej zo žien, ktorá tvrdí, že dieťa patrí práve jej. Ľavá strana hovorí, kričí, žiada, prosí: „Desať, dvadsať rokov čosi budujeme, usilujeme sa, vkladáme energiu, máme zjavné výsledky, predajte nám, nie im, aby sme mohli v pokoji pokračovať.“ A kráľ na pravej strane sporu s pokojom kráľa, ktorý vie, že iba on rozhodne, vyriekne: „Nepredáme, stratili by sme akékoľvek páky na to, aby sme mohli zabezpečiť, že 'to' tu bude naďalej. Zabudol povedať „to, čo ste vybudovali“. Iné varianty: „Nerúbte stromy, je ich málo!“ – „Sú staré, zanedbané. Dáme to niekomu, kto má peniaze a vysadí nové. Teda jeden nový. A vedľa neho mrakodrap.“ „Uniesli! – Neuniesli, sám sa uniesol.“ „Zbili! – Nezbili, sama sa zbila!“ „Zneužili! – Nie! Nikdy! Narafičili to na nás!“ „Sfalšoval! – „Čo prosím? Ako si to dovoľujete tvrdiť?!“
