Návštevu Georgea Busha v Nemecku využili tamojší politici na jeho ostrú kritiku.
Rozlúčkové stretnutia s politikmi, ktorí opúšťajú svetovú scénu, bývajú obyčajne plné pátosu a nie prísnych bilančných analýz. Za chybami sa robí hrubá čiara a zdvorilo sa spomína len na dobré. O to viac prekvapila posledná návšteva amerického prezidenta Georgea W. Busha v Nemecku, ktorá sa niesla v nezvyčajne kritickom tóne.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová svojmu hosťovi síce venovala patričné úsmevy, stisky rúk a milé zábery pre fotografov, no za kulisami to vrelo.
Ešte raz si uľaviť
Nemecko-americké vzťahy majú za sebou viaceré ťažké obdobia. Hrubé jazvy zanechali predovšetkým nezhody o vojne v Iraku a posledná návšteva prezidenta sa mnohým politikom stala záverečnou príležitosť ešte raz si poriadne uľaviť, vyjadriť svoju nechuť nad Bushovým militarizmom a zaujať stanovisko nekompromisných demokratov.
Všetky nemecké politické strany sa kriticky a hlavne verejne pustili do jeho politiky. Z radov CDU bolo počuť, s akými slabosťami bolo spojené Bushovo pôsobenie v Iraku a ako uškodilo obrazu demokratických krajín vo svete, zástupcovia SPD nazvali jeho politiku konfrontačnou, škodlivou. Samozrejme sa nezabudlo na Guantánamo a Abú Ghraib. Zelení dokonca nezapochybovali, že Bush urobil svet horším, a liberáli označili Bushovu éru za zlú éru. Na jeho intervencie v Afrike, či v Ázii, hlavne v Severnej Kórei, Mjanmarsku sa spomínalo pomenej. Z diplomatického pátosu neostalo Nemcom pre lúčiaceho sa prezidenta takmer nič.
Oživenie spolupráce
Nepochybne bola vláda Georgea W. Busha poznačená mnohými chybami a bez jeho éry by bol svet iný, či lepší, je otázne. Jeho návšteva Európy a Nemecka však nevolala po zúčtovaní. Mala iný zámer, oživenie transatlantickej spolupráce. Ešte pred šiestimi rokmi, keď sa Bush chystal na svoje vojnové ťaženia a mnohí západní spojenci odmietali podporu jeho plánov, vzdorovito vyhlásil - možno ostaneme jedného dňa celkom sami, ale to mi je jedno, my sme Amerika.
