tériá ustupujú do úzadia a výrazy na osi domáce – prevzaté – cudzie volíme vzhľadom na emóciu a postoje, ktoré chceme vyjadriť.
Predstavme si takúto situáciu. Paľo sa po desiatich rokoch stretne so svojimi rodákmi v malebnej krčmičke na vidieku kdesi v Above alebo na Spiši. Domáci Fero a Ďuro sa ho pýtajú, ako žije a čo robí. Paľo odpovie, že je v reklamnej agentúre „art direktor“ (vysloví to náležite zmiešane anglicko-slovensky, aby nebol až taký snob a nevyvyšoval sa). Paľo by pokojne mohol povedať, že vedie oddelenie, ktoré má na starosti umeleckú stránku reklamy, ale v jeho rýchlom živote sa mu to zdá príliš zdĺhavé na vysvetľovanie.
Vysvetľovaniu sa však aj tak nevyhne, pretože jeho vyjadrenie vzbudí u Fera úsmev a poznámku, čo teda ten Paľo ako „árt direktor“ robí. Na Paľovu otázku, čo robí Ďuro, Ďuro odpovie, že je exekútor. Ani na um mu nezíde povedať, že je „úradný vymáhateľ dlžôb a majetku“, tobôž nie, že ten majetok niekedy aj zhabe a predá. Exekútor je v tejto situácii vhodnejšie, veď Ďuro predsa nie je nijaký zlý človek. No Ondro od vedľajšieho stola, ktorý má s Ďurom čosi rozrobené, zakričí: „Exekútor? Úradný výpalník!“ Nato Ďuro upozorní Ondra, aby „vážil silné slová“, za ktoré ho môže zažalovať. „A čo je s Pištom?“ pýta sa Paľo. „Pišta... je na liečení. Trochu pije,“ vraví Fero. Nemôže predsa povedať, že Pišta je alkoholik, pretože v tomto prostredí je lepšie piť, ako byť psychiatrickým pacientom. Sú však prostredia, kde je lepšie byť „alkoholikom“, teda pacientom s nádejou na vyliečenie, ako „notorickým ožranom“, teda beznádejnou skrachovanou existenciou. V oboch prostrediach je však ešte bezpečnejšie použiť v tejto chúlostivej situácii opisné vyjadrenie „má problémy s alkoholom“. Veď kto dnes nemá problémy, a všelijaké! Problémy sú a potom sa vyriešia a pominú.
