tenkého nánosu civilizácie akoby tíško začínal vracať k starým dobrým kanibalským móresom. Malicherne pomstychtivý tlačový zákon čaká ako kotol s vriacou vodou na rozštvrtené telá nepriateľov.
Vrchný šaman od Krokodílej rieky vysiela mocné zaklínadlá na ľudí, ktorí sa svätokrádežne sťažujú na ľudožravé krokodíly. Veď im vysvetlil, že skládku odpadu uprostred mesta povolila ešte predošlá vláda, tak čo sa majú čo búriť? A nad tým všetkým ešte stále visí ťažký zápach nedávneho pokusu o rituálnu popravu Ústavu pamäti národa...
Už vidím, ako kmeňová rada i všetci šamani a podšamani odmietavo vrtia hlavou a horlivo vysvetľujú, že sa vlastne nič nestalo, že to bol len taký folklórny žartík od Zambezi. A Najvyšší, pokrytý purpurovým bojovým pomaľovaním, frflošov zahriakne, že obyvatelia osady majú úplne iné problémy.
Žiaľ, na tom, že sa celá akcia nakoniec odtrúbila, vlastne nezáleží – strašný je už fakt, že ktosi na plnú hubu vôbec vyslovil čosi podobné. Čo ak to najbližšie zaznie v trochu inej atmosfére a konštelácii síl a nápad sa zapáči majiteľom hlasovacej mašinky? Veď tu vonkoncom nejde len o Ústav pamäti národa. Ak sa niektorému z lovcov lebiek zachce, môže za zápalnú obeť svojim temným božstvám vybrať ktorúkoľvek inú inštitúciu, ktorá nás pridŕža na správnom brehu civilizácie. Stačí, aby okolo svojho ohňa zbubnoval dostatok hlasov. Ešte že tu máme predsedu rady starešinov, ktorý namiesto riešenia aféry s prezenčkou, na ktorú spriateleného náčelníka evidentne podpísala cudzia ruka, začne spochybňovať podpis nenávideného pohlavára opozície. To je už úplne iná Afrika. Figliarsky úsmevná ako prefíkaný Wallaceov náčelník Bosambo, ktorý pre alibi priviazal svoj úradne pridelený krokomer na nohu koze. Skrátka na popukanie - keby ešte komusi bolo do smiechu.
