úbili...
Čo sme si vlastne vtedy sľubovali? Aha, lásku! Bol to priveľký ideál, na začiatok by stačili hádam aj taktnosť a primeranosť. Aspoň formálne, v reči. V situácii, keď jasne vnímam, že moc nado mnou má v rukách vrátnik, pracovník na informáciách, vodič autobusu či pani v novinovom stánku, premkne ma skľúčenosť alebo zlosť. Všetky úvahy a škriepky o tom, či mäkké „ľ“ vyslovujeme dostatočne mäkko, či v slove „rozprávkar“ má byť dĺžeň v koreni slova, v prípone alebo aj tam, aj tam, mi prídu ako márne taľafatky, keď medzi nami nefunguje iný princíp, nie výslovnostný ani gramatický. Zažrala sa do nás povaha ruských „dežurnych“ a našich minulých cerberov.
Vodič autobusu Viedeň – Bratislava ma na letisku víta s rozhorčením, prečo nemám nachystané drobné eurá na lístok. Pán na vrátnici štátnej kultúrnej inštitúcie odo mňa žiada občiansky preukaz, a keď mu previnilo odpovedám, že som si doklady zabudla, osopí sa na mňa: „Vy chodíte po ulici bez občianskeho preukazu?“ „Nuž, ako vidíte, chodím, ale vy nemáte v náplni práce vstupovať mi do svedomia.“ Nie ste policajt, vyriešte to inak. Ponúknite mi napríklad s úsmevom, že hneď zatelefonujete osobe, za ktorou idem. Tieto slová si však už nechávam pre seba.
Jeden zážitok z posledných dní však stojí za všetky. Veľmi súrne som si potrebovala voľačo overiť v študovni Univerzitnej knižnice. Nedalo sa inak, iba po pracovnom čase a po tom, ako vyberiem dcéru zo školskej družiny. Pani pri okienku ma však do študovne s dieťaťom nepustila, „lebo jej to nedovoľuje Knižničný poriadok, ktorý som predsa podpísala, a mám preto vedieť, že deti do študovne nepatria, lebo by rušili študujúcich“. Márne som naliehala, presviedčala, že iná pani minule mi dala návštevný preukaz pre dieťa, že dieťa bude ticho atď. Cerberka bola neoblomná. Pritvrdila som: „Kde si tie deti majú utvárať vzťah ku knihám a vzdelávacie návyky?“ Nič. Pani mávala Knižničným poriadkom. Tak som si ho zúrivá vzala a na ulici začala čítať príslušné body. A ajhľa. Článok 4, bod č. 6: Vstup čitateľa s maloletým dieťaťom, ako aj s dieťaťom v kočíku, je povolený len na prízemie do samoobslužnej požičovne a do čitateľských katalógov na Ventúrskej ulici. Bod č. 7: Vstup čitateľa so školopovinným dieťaťom je možný len s prenosnou identifikačnou kartou návštevníka, ktorú si čitateľ prevezme v požičovni a po odchode z knižnice je povinný ju vrátiť. Všetku zodpovednosť za správanie dieťaťa preberá sprevádzajúci dospelý.“ Tomu sa hovorí, že cerberka bola pápežskejšia ako pápež. Vidieť sa to dá však aj menej zhovievavo. Uplatnila svoju malú moc a nedokonalú znalosť Knižničného poriadku.
