čom. Spomenul som si na tú chlapčenskú zábavu aj v decembri 1972, keď sa v novinách objavila správa, že „lunárny modul americkej kozmickej lode Apollo 17 s astronautmi Cernanom a Schmittom pristál včera, 11. XII. 1972, o 20. 55 nášho času na Mesiaci.“ Veď Cernanov dedo sa volal Čerňan a pochádzal z Kysúc – mal som pocit, akoby sa na rázvore americkej lode zviezlo celé Slovensko. Nadchlo ma to tak, že som vzápätí napísal báseň Slovák na Mesiaci, ktorá sa končila veršami:
Tak vždy v cudzích básniach,
vynálezoch
bolo Slovensko –
jak zbojník v lesoch.
Tisíc rokov mešká,
chúďa naše!
A prvé sa vyviezlo až hore,
len tak, zo zbojníckej samopaše,
aj cudziemu vozu na rázvore!
Darmo som však báseň poslal vtedy do jediného „kultúrnopolitického“ týždenníka, ktorý bol, pravdaže, hlavne politický, a iba občas publikoval aj príspevky spisovateľov, ktorých o vlastný týždenník obrala normalizácia. „Zošaleli ste, keď chcete, aby sme to uverejnili?“ odkázali mi. „Mal ten váš Čerňan vyletieť na Mesiac na sovietskej lodi!“
