raz na ne fakticky neodpovedal.
Politik, vedomý si toho, že fakty svedčia v jeho prospech, by na obvinenie poslanca, že je osobne mafia friendly, reagoval výzvou, nech Lipšic svoje otázky zopakuje aj z iného miesta, ako je parlamentná tribúna, lebo ho chce za ne žalovať. Na Lipšicove otázky by odpovedal v poradí, v akom boli vyslovené: S obvineným Bakim Sadikim som priateľskom vzťahu nebol, 12 dní pred jeho zadržaním som s ním v kontakte nebol, právne rady som mu neposkytoval, u ministra Hudeka som v jeho prospech neintervenoval a rozhodnutie ministra vnútra v prospech Sadikiho nebolo faxované z kancelárie Najvyššieho súdu. Nič také však minister Harabin doteraz neurobil a ani nepovedal. Celý týždeň síce vyhlasuje, že „pán Lipšic je klamár, klamár a klamár a klamár“, ale nepovedal, že klame aj otázkami, ktoré mu o jeho vzťahu so Sadikim položil. Na tie odmieta odpovedať s odôvodnením, že sú to „mediálne hry a táraniny“. V sobotu k tomu ešte pridal skvelý argument, že „pán Lipšic, keďže nemá spôsobom súladným so zákonom justičnú skúšku, nemôže klásť otázky nikomu“. Otázky však môže klásť každý aj bez justičnej skúšky, a ak ide o také otázky, aké položil Lipšic, tak na ne minister spravodlivosti nemôže neodpovedať a zostať ministrom spravodlivosti. Ak je návšteva jachty finančníkov nemorálnym činom, tak pomoc obvinenému bossovi je činom absolútne diskvalifikujúcim. Vyhlásenie ministra, že „na gestapácko-eštebácke metódy nemienim reagovať“, nie je vyjadrením, po ktorom by sa celá záležitosť dala považovať za uzavretú.
