Veľa hrdinov príbehu sú umelci: ilustrátori miniaturisti, pozlacovači a iné remeslá, ktoré súvisia s tvorbou kníh. Všetko závisí od vôle sultána alebo iného vládcu v tých krajinách od Stredozemného mora po Indiu. Vládca vydával knihy a oni ich ilustrovali, usilovali sa dodržiavať klasický štýl svojich predchodcov a neodchýliť sa od neho. Keď sa niektorý sultán rozhodol inak, nechal zničiť knihy, obrazy a dielne. Umenie zostalo stáť. Iný vládca sa mohol rozhodnúť inak, a všetko pokračovalo. Maľovať miniatúry, to sa končí slepotou. „Slepota je vidieť to, čo sa vynorí z Alahovej tmy.“ Remeslo, ktoré dotykom božskej krásy sa stáva umením.
Aj vláda za socializmu u nás mala svojich pozlacovačov, pozlacovačov ideológie. Ale kultúra rástla aj mimo oficiálnej hriadky. Aj v našom terajšom kapitalizme sa už objavujú prvé machy a lišajníky, najmä v oblasti televíznej, povedzme, zábavy. Sledovať seriály trochu presahuje možnosti mojej mozgovej kapacity, ale aspoň sem-tam nakuknem do niektorej epizódy. Naši herci, aby dokázali, že neohlúpli pri dabovaní telenoviel, snujú nitky slovenských príbehov. To je dobre. Pravda, aj tu je nebezpečenstvo ohlúpnutia, ale z nakuknutí do seriálov vidím, že hrajú, čo téma dovolí, teda celkom dobre, sú pekní, talentovaní a tí menej známi sú tiež dobrí. Azda najviac som sa zdržal pri Meste tieňov.
