. Muselo vypadnúť na koberec v reštaurácii. Čašníci hľadali, ale nenašli. Zhltla ho Alžbetka.
V dvanástich rokoch mám o dva roky staršiu kamarátku. Vekový rozdiel sa začína prejavovať v tom, že kým ona má frajera na motorke, ja okrem známok začínam zbierať aj servítky. Raz mi rozpráva, ako bola s frajerom na americkej limonáde. V Alžbetke! Detstvo som prežila v socializme a vtedy všetko s prívlastkom americké malo kúzelný a sladkobôľny cveng. Ako keď sa po horúcom letnom dni v noci zrazu zdvihne vietor a spustí sa dážď.
Po ’89 roku Bratislavu zalialo cunami butikov. Zo dňa na deň sa kôpky šiat vŕšia v bývalých obchodoch s potravinami, papiernictvách, či reštauráciách. Prvú avantgardnú košeľu mi mama kúpi v Alžbetke.
Mám 21 rokov a som zaľúbená, je september a my dvaja ako jedna bytosť sa túlame mestom. Keď je už príliš zima a asi dve hodiny ráno, pritúli nás Alžbetka. Sedíme v bočnej miestnosti, kde chodia čašníci po príbory. Pijeme čaj. Z vedľajšej miestnosti k nám doliehajú výkriky hráčov: Bingo!
Rok 2002 : Začínam pracovať ako redaktorka. Šéfka ma pošle na párty. Usporiadal ju honorárny konzul Burkiny Faso. Je tu plno vtedajších celebrít: Iveta Malachovská, Andy Hryc... nakláňajú sa k mise s lososom. A konzul Burkiny Faso pripomína Michaela Douglasa. Možno preto, že svoju manželku (červené šaty, blond vlasy, urastená postava) neustále chytá okolo aj niže pása. Burkinský Dougles žiari. Pohyby rúk, ktorými ženu pohládza a potľapkáva, pripomínajú tie, keď sa niekto snaží rýchlo napchať do vreca alebo kufra hŕbu peňazí. Bankovky lietajú vo vzduchu.
