bo nikde neviem nájsť žiadne informácie, čo je garden párty a prečo sa to vlastne koná. (Prosííím o POMOC.)“
Nie, nie, nemávajte rukou, že je to banalita. Ľudia dnes majú všelijaké problémy. Pozvanie na záhradnú slávnosť znamená iné pre diplomata a iné pre suseda, ktorému ponúknete deku na trávnik ku grilu z Baumaxu vo svojej záhrade. Inak vyzerá záhradná slávnosť v Buckinghamskom paláci a inak v našich končinách.
V súvislosti so záhradnou slávnosťou, hovorovo aj „garden-párty“ (ako nesklonné hovorové podstatné meno ženského rodu uvádza tento výraz Slovník súčasného slovenského jazyka, prvý zväzok, 2006) si iné žiada obchodná etiketa a iné zasa diplomatický protokol. A dámske šaty, ktoré uviedol do módy v roku 1864 anglický krajčír Charles Frederick Worth ako „čajovú róbu“ vhodnú na čajový večierok aj na záhradnú slávnosť, sú predmetom záujmu módnych tvorcov dodnes. Vhodné sú bledé odtiene látok (aj pri pánskych oblekoch), kvetinové motívy, pred slnkom by si dámy mali chrániť hlavu klobúčikom.
Priateľka, ktorá pôsobila v diplomacii, mi nedávno so sklamaním opisovala oficiálnu „garden-párty“ u nás: „Podávala sa klobása a pivo, to je neprípustné. Jedlo nebolo chránené v stánkoch a hrala hlučná hudba.“ Mala pravdu. Predstavte si na tej klobáse ako oblohu takú peknú tučnú húsenicu zo stromu. Nuž ale, ako povedal jeden študent na skúške, „Machiavelli vyznával zásadu: účel svedčí prostriedkom“. Tak si zapamätal vetu: „Účel svätí prostriedky“. Aj on však mal do istej miery pravdu. Omylom sformuloval geniálne pravidlo typické pre dnešný život – účel zodpovedá prostriedkom a účel im tým pádom aj pristane, hodí sa k nim.
