Preklopenie sa volebného obdobia do druhej polovice je pre každú politickú stranu signálom, že je najvyšší čas začať sa venovať partajným záležitostiam. Je však smutné, že do nich zaťahujú aj Ústavný súd a ešte smutnejšie, že sudcovia na hru strany Smer pristúpili.
Odloženie vyhlásenia rozhodnutia vo veci zákona o preukazovaní pôvodu majetku nie je toho príkladom, ale dôkazom. Podvolenie sa Ústavného súdu žiadosti predsedu parlamentu Pavla Pašku, ktorý si zrazu zmyslel, že chce byť na vyhlásení rozhodnutia prítomný, ale nemôže sa na ňom zúčastniť pre rokovanie parlamentu, je v rozpore nielen so zdravým rozumom.
Začiatok konca
Ale aj počiatkom konca nezávislosti – a začiatkom oprávnených pochybností – o rozhodovaní súdu. Prišlo totiž k zmene jeho rozhodnutia – najskôr rozhodol, že ortieľ oznámi v stredu, po liste predsedu parlamentu, ktorý dostal v ten istý deň, rozhodnutie zmenil. A oznámil, že ho vyhlási o dva mesiace.
Možno. Keď totiž súd už raz uznal, že vyhovie požiadavke šéfa zákonodarnej moci, prečo by mal odmietnuť totožnú požiadavku šéfa moci výkonnej či kontrolnej. A prečo by nemal vyhovieť šéfovi parlamentu - alebo jeho zástupcov, podpredsedov - pri opakovanej podobnej požiadavke? Keď sa rozhodovanie Ústavného súdu riadi žiadosťami predsedu parlamentu, je to viac ako iba odporné.
Neexistoval žiadny ani ústavný ani iný právny dôvod, aby Ústavný súd Paškovej žiadosti obratom vyhovel. Nie je azda v záujme spoločnosti dozvedieť sa čo najskôr, či predmetný zákon je, alebo nie je v súlade s ústavou?
