Hoci sa závisť označuje nezriedka za matku nenávisti a ďalších necností, predsa sa toto temné slovo môže spájať s takými priaznivými prívlastkami, ktoré sú pri nenávisti nepredstaviteľné a vylúčené. Oxymoron „žičlivá závisť“ i iné podobné vyjadrenia svedčia o prudko kontrastnej dvojpólovosti zvažovaného pojmu. Možno to vyplýva aj z toho, že v ľudskom živote zohráva dôležitú úlohu súperenie, súťaž, ambícia čosi dosiahnuť a znamenať, byť skrátka kýmsi, neprežiť život len tak. K tomu vedú človeka kultúrne a civilizačné mechanizmy už od začiatku jeho vnímavej existencie. Dodajme ešte, aké postavenie má v ľudskom spoločenstve fenomén hry a súboja, spätý s víťazstvom a prehrou. Do týchto interpersonálnych vzťahov vstupuje aj závisť, ktorá za istých okolností spĺňa motivačnú úlohu. „Zriedka, možno nikdy,“ hovorí Bill Bryson, synonymizujúc závisť s nepriateľstvom, „nebola veda hnaná dopredu rýchlejšie a úspešnejšie motorom, ktorého palivom bolo nepriateľstvo dvoch protagonistov. V priebehu niekoľkých rokov títo dvaja muži zvýšili počet známych druhov dinosaurov v Amerike z 9 na takmer 150.“
Ak pripustíme jestvovanie zdravej závisti i možnosť konštruktívneho zamerania posudzovaného neduhu na pozitívny predmet a cieľ, potom závisť, o ktorej bude reč a ktorá sa zvyčajne charakterizuje ako zármutok z dobra a úspechu iného človeka, má deštruktívny a nivočiaci charakter. Jej podmienkou je porovnateľný základ či už priestorový, ktorý pars pro toto vyjadruje známa susedská závisť, fundament profesijný, majetkový alebo iné blízke konfrontačné východisko. V tomto dosahu je pravdepodobné, že herec nebude závidieť vynikajúcemu futbalistovi Realu Madrid, ale svojmu úspešnejšiemu či lepšiemu kolegovi. Rozkladný a trýznivý charakter závisti nastáva vtedy, keď prerastie do otvoreného alebo skrytého škodcovstva, intrigánskeho, nepriateľského a nenávistného počínania. Obeťou takejto závisti sa stáva ako pri všetkých nerestiach i jej nositeľ, lebo aj on sám podlieha sebazničujúcemu, zožierajúcemu, „kanibalskému“ procesu.
