Keď sa počas nedávnej politickej krízy v Zimbabwe okolo afrického pobrežia potulovala čínska nákladná loď plná zbraní a svet sa zmietal v strachu, že jej náklad nájde cestu k Mugabemu, zavtipkoval si nad scénou jeden nemecký kabaretista. Vraj, všetko je v poriadku, Čína konečne odzbrojuje.
Tento skvelý vtip má trpkú príchuť, keďže nebol adresovaný Číne, ale demokratickému svetu. Skutočnosť, že Čína obchádza medzinárodné dohovory a riadi sa vlastnými pravidlami, kabaretistu zo stoličky už nezdvihne. Čo ho však dvihne až po strop, je pozitívny prístup demokratického sveta k diktátorským režimom. Prístup, ktorý nás nabáda neustále vnímať veci z tej lepšej stránky a vo všetkom zlom hľadať aj niečo dobré, dokonca aj vtedy, keď nič dobré hmatateľné nie je.
Oslabení vírusom
Takto nakazení vírusom pozitívneho myslenia prehliadli západní politici i najnovšie informácie BBC o vývoze zbraní z Číny do Sudánu. Práve do toho Sudánu, ktorý sa zmieta v krvavých konfliktoch a na ktorý je uvalené zbrojné embargo.
Za normálnych okolností by sa aj ten najpozitívnejšie mysliaci politik musel zamyslieť, či sa dá aj v tomto prípade nájsť vo veci niečo dobré. Ale ako na objednávku vstúpil do hry zatykač na sudánskeho prezidenta al Bašíra, pozornosť publika sa obrátila iným smerom a zamýšľať sa nebolo treba. Našťastie, keďže olympijské hry sa začínajú o pár dní a pozitívne mysliacich by mrzelo, keby si sviatočnú atmosféru museli kaziť debatou o vyzbrojovaní al Bašíra Pekingom.
Boľavé treba prelepiť
Rovnako si ju už nebudú kaziť ani diskusiou o Tibete. V otázke Tibetu sa pritom od marcových nepokojov nič zásadne nezmenilo. Súdruhovia v Pekingu sa párkrát vyjadrili, že majú záujem o konštruktívny dialóg so zástupcami Tibetu, ale ako sa to u nich doma patrí, konštruktívne sa napokon radšej k ničomu nedopracovali. A pozitívne mysliacim politikom ani to neprekáža, veď vôľa Pekingu rokovať je rozhodujúca, treba mu len dať čas. Do budúcich letných hier?
