Keby takýto film natočil maďarský alebo český filmár, v Budapešti a v Prahe by ľudia vyšli na námestia, pochytali sa za ruky a tancovali kolové tance s pyšnou bradou pekne vysoko. Nám sa pokojne môže prihodiť, že si ani film, ani mýtus neosvojíme.
Bola Alžbeta naša či nie naša? Slovenka či Maďarka? Ona osobne pravdepodobne tento problém neriešila. Neriešila ho ani jej doba. Do polovice 18. storočia bola v Uhorsku úradným jazykom latinčina.
Napriek tomu by sme v tom mali radi jasno. Toto chcenie nič nemení na skutočnosti, že je to nepravá otázka, jemne povedané. Lebo pravou by bola iba vtedy, ak by sme si vedeli predstaviť, že keby bolo pred dvetisíc rokmi v móde riešiť národnostné otázky proklamatívne, posledné slová Krista na kríži by museli znieť: "Eli, Eli, prečo nie som Slovák!?" Inak by Božieho syna naša Matica dodnes neakceptovala. A čo by to bola za cirkev bez našich otcov biskupov!
