Tam narazí na cudzinca, pohana, ovešaného tými najnádhernejšími klenotmi. Celé bohatstvo kráľa Anglicka by nevyvážilo ani len kabát tohto cudzinca - píše básnik a vzápätí necháva oboch hrdinov zraziť sa: "Obidvom sa v očiach zablyslo, keď sa uvideli, ale keď sa im teraz rozbúchali srdcia, nemali ďaleko ani k smútku. Každý z tých oddaných, priamych mužov si totiž niesol srdce toho druhého vo svojej hrudi; boli si blízki, aj keď si boli cudzí. Len tým, že stoja nepriateľsky proti sebe, dokážeme rozlíšiť pohana od kresťana. Kiež dobrotivý osud boj ukončí a odvráti smrť."
Boj trvá dlho a končí sa šľachetným gestom pohana, ktorý skloní meč, keď rytierovi praskne kord. Posadia sa do trávy a začnú zdvorilý rozhovor. Vysvitne, že muži sú poloviční bratia, pretože rytierov otec strávil veľa rokov v Oriente, kde s domorodou ženou splodil syna, dediča menom Feirefiz. A tento stratený syn, ako hovorí legenda, vraj vyzerá ako popísaný pergamen, čierny s bielymi škvrnami. Podľa toho rytier spozná svojho neznámeho brata, keď si obaja dajú dolu prilby. Rytier sa volá Parsival a básnik, ktorý si túto scénu pred necelými tisíc rokmi vymyslel, je veľký epik Wolfram von Eschenbach.
