samotnej demokracie. V plnej miere sa vtedy ukázalo, aká krehká a zraniteľná je sloboda a demokracia. Ukázalo sa, že sloboda je niečím, čo sa stále tvorí, čo dozrieva a čo treba všemožne chrániť.
Vtedajší zápas za slušnejšie spravovanie vecí verejných, za znovu nastolenie právneho štátu, za základné ľudské práva a hodnoty však ukázal, že aj v ťažkých a zlých politických, spoločenských i kultúrnych podmienkach sú ľudia, ktorí vedia, čo je to občianska i ľudská statočnosť a odvaha a vedia sa zomknúť v prospech spoločného dobra. Oproti pasienkovému stádu a jeho buldodžím vodcom, ktorí sa neštítili ani najhorších a najobludnejších zrád demokracie, stáli statoční ľudia, ktorí vedeli, že zápas za slobodu sa neskončil zmenou systému, ale treba ho vybojovávať ďalej, že slobodu a demokraciu treba niesť ako vzácny, ale krehký poklad dejín. Títo ľudia si uprostred vtedajšieho politického barbarstva prežili svoje. Ich reálny pocit ohrozenia umocnil únos prezidentovho syna a potom násilná smrť Róberta Remiáša. Mnohí, ktorí sa postavili proti politickej zvoli a brutalite, boli vytesňovaní na okraj politického, kultúrneho, alebo akéhokoľvek iného priestoru. No práve občianska statočnosť nemnohých bola práve tým princípom, ktorý napokon predsa len pomohol zvrátiť vývoj späť a vrátil nás znovu na cestu smerom k spoločnému európskemu domu.
Slovenská spoločenská realita však znovu prináša situácie, v ktorých človek naráža na zneužívanie moci, práva i postavenia. Iste, v každej, aj v tej najrozvinutejšej demokracii sú situácie, ktoré sú výzvou pre občiansku statočnosť. O to viac v čase permanentného vulgarizovania politiky, rozdúchavania nízkych nacionalistických vášní, boľševizovania politického priestoru, zneužívania moci, v čase vysokej miery korupcie, klientelizmu a tak ďalej.
